Účasť:                                                                  243 boxerov zo 75 krajín

Výprava SR:                                                      75kg Andrej Csemez, tréneri: Pavol Hlavačka, Tomáš Kovács

Umiestnenie:                                                  9.miesto Andrej Csemez

Kvalifikácia:

Úvodom sa vrátim ešte ku kvalifikácii na MS, ktorou bol júnový európsky šampionát v ukrajinskom Kharkove. Všetkých 5 slovenských nominovaných boxerov sa prebojovalo do osemfinále a teda boli v priamom boji o štvrťfinále, ktoré zaručovalo účasť na MS. Tá sa nakoniec podarila iba Andrejovi Csemezovi, hoci Viliam Tankó v súboji proti Talianovi a Erik Tlkanec v súboji proti Maďarovi rozhodne neboli horšími boxermi a prehrali v tesných zápasoch. Michala Takácsa zastavil po výhre nad Talianom Gruzínec Eranosyan, ktorý na MS v Hamburgu vybojoval napokon bronz a Matúša Strniska po výhre nad Francúzom zastavil 3-násobný majster Európy a po MS v Hamburgu už dvojnásobný strieborný medailista z MS Ír Joseph Ward. Vzhľadom na výkony našich boxerov na ME a po vzhliadnutí zápasov na MS môžem konštatovať, že výkonnostne na svetový šampionát rozhodne všetci patrili, žiaľ – kvalifikácia je naozaj veľmi náročná a nie vždy spravodlivá, ale s tým sa musia popasovať všetky krajiny a všetci boxeri. AIBA zastrešuje viac ako 200 národných federácií a vďaka 19-ročnému „Bandimu“ sme patrili medzi tých 75, ktoré mali tú česť štartovať na najväčšom boxerskom vrchole po OH.

Celkové hodnotenie:

Nemeckí organizátori sa zhostili svojej úlohy naozaj výborne a tento boxerský vrchol bol organizovaný na vysokej úrovni. Tomu však zodpovedali aj financie, ktoré museli národné federácie zaplatiť za každého účastníka a tak sme sa museli popasovať s nečakanou finančnou náročnosťou pre náš rozpočet. Z tohto dôvodu sme volili lacnejšiu cestu autom, čím by som chcel vyzdvihnúť sponzorskú pomoc spoločnosti Dunauto, ktorú zabezpečil prezident Tomáš Kovács. Vďaka sponzorsky zapožičanému luxusnému autu mohol reprezentačný mikrobus v tom istom čase vycestovať s reprezentáciou ml.dorastu na turnaj do Srbska a zväz nemusel financovať ďalší automobil pre našu cestu, pričom prezident prispel pre účasť na MS aj sponzorským darom 1000 eur.

Po športovej stránke boli MS pochopiteľne absolútnym boxerským vrcholom. Svoju dominanciu potvrdila Kuba ziskom 5 zlatých medailí a v jej pätách bolo už tradične ázijské duo Uzbekistan (1-4-2) a Kazachstan (1-2-3). Naopak už dlhšiu dobu ustupuje z top pozícií vo svete Rusko, ktoré sa muselo uspokojiť iba so ziskom jednej striebornej a jednej bronzovej medaile. Po účasti 7 boxerov vo finále ME bolo trochu sklamaním Anglicko, ktorého jedinú medailu (bronz) vybojoval Peter McGrail, súper nášho Miška Takácsa z OH mládeže 2014. Angličania však majú momentálne trochu novú generáciu a určite budú ďalej napredovať nie len v Európe, ale aj vo svete. Svoj progres z posledných rokov potvrdili aj boxeri USA so ziskom 3 medailí. Dá sa povedať, že Kuba, Uzbekistan a Kazachstan sú momentálne ešte vyššie ako európske krajiny, no celkovo z hľadiska kombinácie kvality a kvantity ostáva Európa najsilnejším kontinentom s najnáročnejšou kvalifikáciou. Najlepším príkladom je práve kategória do 75kg, kde náš 19-ročný Andrej Csemez vybodoval 5-0 strieborného medailistu z majstrovstiev Ázie a ďalší mladík – Angličan Whittaker úplne znemožnil bronzového medailistu z majstrovstiev Ázie Inda Krishana. Aj nášho Bandiho, aj Angličana Whittakera zastavil na ME a rovnako aj na týchto MS Ukrajinec Oleksander Khyzhniak, ktorý okrem zlata získal aj cenu najlepšieho boxera šampionátu!

prezident SBF a tréner KO Galanta Tomáš Kovács, Andrej Csemez, reprezentačný tréner Mgr. Pavol Hlavačka, PhD

ZÁPASY:

Andrej Csemez – Lee Dong-Jin (Kórea) 5:0 na body

V prvom zápase sa Andrej stretol so strieborným medailistom z majstrovstiev Ázie. Andrej odboxoval podľa môjho názoru jeden zo svojich najlepších zápasov v doterajšej reprezentačnej kariére. Prvé kolo bolo ukážkové, dokonale plnil taktické pokyny, z ústupu bol úderovo aktívny, rýchly a dostatočne razantný. Pre mňa bol toto taktický model, ktorým by sa mal Andrej najviac uberať a ktorý sa hodí k jeho schopnostiam a zručnostiam a som rád, že sa s ním Andrej stotožnil. Osobne by som toto kolo videl na 10:8, čo aj jeden z bodových rozhodcov tak ohodnotil. V druhom kole pochopiteľne súper zvýšil obrátky a nášmu boxerovi trochu ubudla aktivita, no v 3.kole sa opäť vrátil k prekvapivým útokom, ktorému zabezpečili čisté zásahy a zaslúženú výhru 5:0 na body.

Andrej Csemez – Oleksadner Khyzhniak 0:4 na body

V osemfinále čakal Bandiho najťažší možný súper – majster Európy a teraz už aj majster sveta. Bolo veľmi dôležité, ako Andrej zvládne tento zápas psychicky, nakoľko na marcových ME do 22 rokov podľahol tomuto súperovi r.s.c. Aj v tomto zápase však náš boxer potvrdil, že dozrieva a stále sa zlepšuje. Prvé kolo sa ho Khyzhniak takmer nedotkol, pretože svojim rýchlym pohybom do strán a skvelými reakčnými schopnosťami eliminoval nátlakový štýl súpera a vyhral prvé kolo! Tento štýl je však nesmierne náročný a s postupom času sa predsa len mimoriadne fyzicky silný súper začal čoraz viacej presadzovať, no s priebehom zápasu na ME22 sa to vôbec nedalo porovnať, toto bol už pomerne vyrovnaný zápas. U jedného rozhodcu Bandi vyhral aj druhé kolo a teda zápas 2:1 na kolá (kvôli jednému verejnému napomenutiu však vyšla remíza 28:28), u ostatných už druhé a tretie bolo pre Khyzhniaka, preto oficiálny výsledok 0:4. Treba povedať, že zaslúžene, hoci verejné napomínanie pani rozhodkyne nášho boxera bolo úplne zbytočné. Každopádne však zo strany nášho boxera to bol výkon, ktorý sa zapísal do pamäte všetkých, čo to sledovali a po zápase sme prijímali napriek prehre gratulácie od mnohých trénerov, pretože takto zaboxovať s Khyzhniakom v 19-rokoch nie je len tak. Zvlášť keď Khyzhniak absolútne dominoval aj všetkých ostatných zápasoch a aj preto dostal cenu najlepšieho boxera MS.

Záver:

Pre mňa osobne je najdôležitejšie, že v Andrejovom prípade nastáva stále výkonnostný progres a jeho výkony idú stále hore. Má veľký potenciál a má chuť ho naplniť, to je najdôležitejšie. Je prvý rok v kategórii elite a má hneď 9.miesto na MS a skalp vicemajstra Ázie. Tieto výkony a výsledky mu pomáhajú dozrieť aj mentálne, čo je u neho jedna z priorít ďalšieho výkonnostného rastu. Spokojný s jeho výkonmi bol pochopiteľne aj jeho osobný tréner Tomi Kovács, ktorému ďakujem za tradične dobrú spoluprácu.

V Nitre 11. 9. 2017

Mgr. Pavol Hlavačka, PhD., reprezentačný tréner

Dátum a miesto konania:

14. – 25. 6. 2017, Kharkov, Ukrajina

Účasť:

39 štátov, 234 boxerov

Výprava SR:                                  

tréneri: Mgr. Pavol Hlavačka, PhD., Ing. Tibor Hlavačka

56 kg Viliam Tankó

60 kg Michal Takács

75 kg Andrej Csemez

81 kg Matúš Strnisko

91 kg Erik Tlkanec

Najlepšie umiestnenie:

5. miesto Andrej Csemez – postup na MS 2017

Majstrovstvá Európy mužov boli tradične na veľmi vysokej športovej úrovni. Vážnosť tomuto vrcholu sezóny pridával aj fakt, že šampionát bol zároveň kvalifikáciou na MS, ktoré budú koncom augusta v nemeckom Hamburgu. V jednotlivých váhach boli pri losovaní nasadení najväčší favoriti. Časy, kedy sa na MS chodilo len na základe zväzovej nominácie sú teda nenávratne preč. Počet boxerov v jednotlivých kategóriách na MS totiž siahal až do počtu okolo 70 boxerov vo váhe, čo je už na jeden turnaj nesmierne množstvo a zvlášť, keď sa boxuje bez prilieb. Podľa nového kvalifikačného modelu sa tak na svetovom šampionáte predstaví len 28 boxerov v každej hmotnostnej kategórii kvalifikovaných z kontinentálnych šampionátov. Európa ako najsilnejší kontinent dostalo 8 miest v každej váhe a je výborné, že i nám sa podarilo vybojovať postup na svetový šampionát v podobe 5.miesta Andreja Csemeza. Blízko k tomu mali určite vo svojich zápasoch o postup do štvrťfinále aj Viliam Tankó a Erik Tlkanec, ktorých zápasy boli mimoriadne vyrovnané a dali sa rozhodnúť určite aj v náš prospech. Ďalším faktom je, že Matúš Strnisko ostal vo svojej kategórii 81kg podľa kvalifikačného kľúča prvým náhradníkom, nakoľko jeho premožiteľ v boji o postup – Ír Joseph Ward sa stal majstrom Európy a tak v prípade, že niekto z kvalifikovanej osmičky nebude môcť na šampionát vycestovať, tak nasledujúcim kvalifikovaným boxerom sa stane Strnisko.

Z organizačnej stránky boli ME veľmi kvalitne organizované v dejisku zápasov – profesionálne nástupy, priame prenosy TV a youtube, divácky záujem. Horšie to bolo s presúvaním výpravy z hotela do haly, kde sme chodili nie len na zápasy, ale aj každodenné váženie. Táto cesta trvala vždy okolo 30 minút tam a 30 minút späť po rozbitých cestách a v ešte rozbitejších autobusoch, ale s tým sa musela „popasovať“ každá výprava, nie len my. Prísne boli aj bezpečnostné nariadenia, pri každom vstupe do areálu nás prehľadával vycvičený pes, prešli sme kontrolou podvozku auta, či sa tam nenachádza bomba a podobne…ale inak bola organizácia veľmi priateľská a dobrá.

ZÁPASY:

56kg (21 boxerov) – Viliam Tankó

Vili mal ako jediný náš boxer voľný los do 16-ky, kde ho čakal v boji o postup do štvrťfinále (postup na MS) šikovný Talian Raffaele DiSerio. Súper boxoval v opačnom garde rovnako ako Vili a bolo jasné, že v prvom rade bude rozhodovať rýchlosť a presnosť. V 1.kole bol tým rýchlejším a presnejším boxerom DiSerio a právom toto kolo vyhral. Druhé kolo Vili zvýšil aktivitu a z môjho pohľadu priebeh minimálne vyrovnal. V 3.kole už dominoval úplne náš boxer, Talian „odišiel“ aj kondične. Verili sme, že pokiaľ si rozhodcovia nechali zápas po dvoch kolách otvorený, tak by malo byť víťazstvo na našej strane. Žiaľ nestalo sa, 4 rozhodcovia pripísali aj druhé kolo na stranu Taliana a tak Vili napriek výbornému tretiemu kolu prehral 1:4 na body.

60kg (24 boxerov) – Michal Takács

Michal sa v prvom zápase stretol s Talianom Francescom Splendorim. Prvé kolo bolo pomerne vyrovnané, no Talian bol zo začiatku aktívnejší a tak toto kolo aj vyhral. Od druhého kola však náš boxer získal odhad, pridával na tempe a súper sa prestal stíhať aktívne brániť, často krát sa zmohol iba na skolenie hlavy, za čo ho ringový rozhodca upozornil asi 10x, no verejne ani raz. Napriek tomu náš boxer s veľkou chuťou po víťazstve vyhral druhé a tretie kolo u všetkých rozhodcov a zvíťazil zaslúžene 5:0 na body.

Vo štvrťfinále čakal nášho boxera skúsený Gruzínec Otar Eranosyan – vicemajster Európy a tretí nasadený favorit tejto kategórie. Súpera sme dobre poznali, je to určite najútočnejší boxer tejto váhy, mimoriadne fyzicky silný a boxujúci vo vysokom tempe. Náš boxer podal proti nemu výkon, po ktorom môžem byť na neho hrdý, napriek prehre 0:5 na body. Mal niekoľko perfektných momentov a keď „dozreje“ na takýchto boxerov aj fyzicky, tak ani Eranosyan určite nebude pre neho neporaziteľný súper.

75kg (28 boxerov) – Andrej Csemez

Andrej v prvom zápase boxoval proti šikovnému reprezentantovi Cypru Andreasovi Kokkinosovi. Na videu sme študovali súpera a vedeli sme, že nás rozhodne nečaká ľahký súper. Kokkinos vyznával podobný technický štýl ako náš „Bandi“ a tak bola taktika postavená na prekvapivosti a rýchlosti. Bandi bol od začiatku zápasu o niečo rýchlejší a keď sa mu podarilo v 2.kole poslať súpera aj k zemi, tak sa už definitívne „dostal na koňa“ a zápas doviedol do jednoznačnej výhry 5:0 na body.

V boji o štvrťfinále nastúpil proti mimoriadne skúsenému Bielorusovi Vitalimu Bandarenkovi. Bielorusa poznám niekoľko rokov a práve tu som najviac dúfal, že cez neho by mohla viesť cesta do štvrťfinále, pokiaľ Bandi zvládne zápas psychicky. Prvé dve kolá boxoval náš boxer z obrany, no dokázal byť presný, pohyblivý a bodoval častejšie ako súper. Posledné kolo bolo v réžii súpera a zaslúžene ho vyhral, no vďaka prvým dvom vyhratým kolám zvíťazil náš boxer u všetkých rozhodcov 29:28 a tak celkovo 5:0 na body, čím sa prebojoval do štvrťfinále a zabezpečil si miestenku na MS.

V boji o medailu ho čakal tretí nasadený – Maďar Zoltán Harcsa – štvrťfinalista OH a medailista z ME. Vo výbornom technickom zápase sa z výhry tešil favorizovaný Maďar 5:0 na body, hlavne vďaka lepšiemu „optickému“ dojmu, keď viac tvoril zápas, hoci presnejší nebol. Náš boxer odboxoval výborne hlavne tretie kolo a tam ukázal, že určite má v budúcnosti aj na to, aby Harcsu zdolal. Je na čom pracovať a náš mladý talentovaný boxer sa môže ešte veľmi zlepšovať, no každopádne v 19 rokoch sa kvalifikovať na MS a vybojoval 5.miesto na ME mužov je veľkým úspechom.

81kg (27 boxerov) – Matúš Strnisko

Matúš si v prvom zápase pripísal veľký skalp, keď zdolal skúseného 27-ročného Francúza Mamada Diabiru 3:2 na body. Bol to veľký zápas, v ktorom začal lepšie náš boxer a po dominantnom prvom kole dokonca v úvode druhého poslal súpera k zemi. Potom však Francúz zvýšil obrátky, preukázal skvelé kondičné schopnosti a skúsenosti z ťažkých zápasov WSB a pokračovala tvrdá bitka až do konca zápasu. Francúzovi pomohol aj ringový rozhodca úplne zbytočným verejným napomenutím nášho boxera za „facku“ a tento bod dole v konečnom dôsledku zapríčinil to, že Matúš vyhral „len“ 3:2, pretože inak vyhral na body zápas u 4 rozhodcov. Každopádne však zaznamenal veľké víťazstvo nad špičkovým boxerom.

V boji o štvrťfinále ho čakal prvý nasadený – Ír Joseph Ward – dvojnásobný majster Európy, bronzový z MS a najväčší favorit tejto váhy. Skúsenosti a technická vyspelosť súpera boli nad sily nášho boxera a tak sa zo zaslúženého víťazstva v pomere 5:0 tešil Ward, ktorý s prehľadol ovládol aj všetky ostatné zápasy a stal sa tretí krát Majstrom Európy.

91kg (25 boxerov) – Erik Tlkanec

Erik mal v prvom kole za súpera Slovinca Gregora Skrjaneca, ktorého zdolal r.s.c.v 2.kole. Náš boxer nastúpil do zápasu trochu nervózne, čo sa prejavilo aj na jeho výkone, no napriek tomu dokázal tohto súpera svojimi údermi 3x otriasť a po dvoch počítaniach už pri treťom „nahúlení“ súpera rozhodca zápas ukončil v náš prospech.

V boji o štvrťfinále boxoval Erik proti Maďarovi Adamovi Hámorimu, s ktorým prehral na EH v Baku. V tomto zápase to bol z Erikovej strany úplne iný výkon po technickej stránke. Bol dynamický, presný a z môjho pohľadu jasne lepší v 1.kole, mierne lepší v 2.kole a mierne prehral 3.kolo. Celkovo to bol zápas vysokej úrovne, bojovný z oboch strán. Zápas videli rôzne aj bodoví rozhodcovia, no napokon sa z tesnej výhry 3:2 tešil Hámori.

ZÁVER:

Naším hlavným cieľom bolo, aby Slovensko malo zastúpenie na MS v Hamburgu, čo sa vďaka 5.miestu Andreja Csemeza podarilo. Dostať sa do prvej osmičke v konkurencii celej Európy je nesmierne náročné. Každý zápas je ťažký a každé víťazstvo má cenu, zvlášť keď Slovák porazí Francúza, Taliana, či Bielorusa na vrcholnom podujatí, tak je to veľké víťazstvo. Mať všetkých 5 nominovaných boxerov v osemifinále bolo úžasné, k viac ako jednému postupu na MS nám chýbalo trochu šťastia. Máme medailu z Európskych hier, máme medailu z ME do 22 rokov, medaile z otvorených M-EÚ, medaila zo seniorských ME nám chýba 15 rokov. Naposledy ju získal Rudolf Dydi v Perme 2002 v hmotnosti 48kg. Jemu však vtedy na medailu stačilo vyhrať 1 zápas. Naša výprava mala 3 boxerov s 1 vyhratým zápasom a Csemeza s 2 vyhratými zápasmi. V dnešnej konkurencii je preto zisk medaile ešte náročnejší, no verím, že sa to môže podariť, pretože títo chlapci vôbec nie sú starí a môžu sa ešte zlepšovať. Je to súhra mnohých faktorov od podmienok, cez športovú formu až po športové šťastie, ktoré je niekedy väčšie a niekedy hrá úplne proti. Každopádne však môžem povedať, že na túto zostavu, ktorá sa predstavila na ME som hrdý. Ďakujem im za výkony ktoré predviedli v ringu, za všetko čo sú ochotní obetovať v príprave a za vzornú reprezentáciu Slovenska. V neposlednom rade ďakujem aj ich klubom za spoluprácu s reprezentáciou.

Mgr. Pavol Hlavačka, PhD., reprezentačný tréner

Po niekoľkých rokoch sa naša reprezentácia opäť zúčastnila tohto tradičného a prestížneho medzinárodného turnaja, ktorý nám tento krát z hľadiska termínu plne vyhovoval. Turnaj bol na veľmi vysokej úrovni či už z organizačného, alebo športového hľadiska.

Pôvodne som uvažoval nad širšou zostavou, no na poslednú chvíľu pre chorobu vypadol Michal Takács, ktorému sme tak radšej určili účasť na klubovom medzinárodnom turnaji v Plzni, ktorý začínal o niekoľko dní neskôr a kde napokon získal zlato. Rovnako aj Matúš Strnisko, ktorý už po zranení potreboval zápasovú konfrontáciu a turnaj v Plzni bol pre neho z tohto hľadiska vhodnejší. Do Poľska som preto uprednostnil Jána Džanaja, ktorý má menej medzinárodných skúseností a každý takýto turnaj je pre neho prínosom. Ďalším boxerom, ktorý pre zranenie napokon nevycestoval bol Andrej Csemez.

Zisk dvoch medailí zo 4 boxerov je v silnej konkurencii krajín ako Francúzsko, Kazachstan, Anglicko, či Holandsko určite úspechom, zvlášť keď Tanka, Mackaniča a vo finále pochopiteľne aj Tlkanca vyradil neskorší víťaz.

ZÁPASY:

Viliam Tankó 56kg – 5 boxerov

Vili mal vo svojej váhe len 4 konkurentov, ale aj napriek tomu mu žreb určil boj o medailu a to bolo dobre, pretože si ju skutočne aj vybojoval. Škót Turner bol veľmi kvalitným súperom a prvé kolo bolo pomerne vyrovnané. Druhé kolo začal lepšie Turner, no zhruba po minúte prišiel veľmi dobrý úder Viliho na spodok súpera, čím ho dostal do problémov a takmer aj do počítania. Vďaka tomu zobral súperovi „paru“ a celý zvyšok druhého kola Vili dominoval. Tretie kolo ukázal náš boxer väčšiu chuť po víťazstve, boxoval čistejšie (súper bol často napomínaný za držanie a hlavu) a zaslúžene napokon zvíťazil, hoci len tesne 3:2 na body.

V semifinále ho čakal šikovný Francúz Jordan Rodriguez. Vili bol v celom zápase na tom dobre kondične, no tento zápas bol hlavne o rýchlosti a tá bola mierne na strane technicky vyspelého Francúza, ktorý tak zaslúžene zvíťazil 5:0 na body. Myslím si, že to ale rozhodne nie je v budúcnosti pre Viliho neporaziteľný súper, i keď jeho kvalita bola naozaj vysoká. Vili cestoval na turnaj viac z hrubej prípravy zameranej na ME a po rýchlostnej stránke nebol rozhodne ešte „vyladený“ na svoje maximum. Zápas mu dal v mnohých smeroch ďalšiu veľkú skúsenosť, ukázal na čo sa musí ešte v záverečnej príprave na ME zamerať a je veľmi dobré, že mohol s takýmito kvalitnými súpermi boxovať, pretože to boli boxeri z krajín, s ktorými sa ešte doposiaľ nestretol.

Ján Džanaj 81kg – 9 boxerov

Jano boxoval vo štvrťfinále proti šikovnému Kazachovi Bekovi Nurmagambetovi. Kazach bol v minulom roku bronzový na MS mládeže vo váhe 75kg, no rozhodne to bol kvalitnejší boxer, ako Kazach, ktorý Jana vyradil na MT Bocskai. Nurmagambertov boxoval v opačnom garde, bol rýchly, presný, kondične dobre pripravený a hlavne mal výborné údery na spodok, ktoré zabránili nášmu boxerovi rozvinúť „jeho hru“. Snahu nášmu boxerovi uprieť nemožno, mal aj niekoľko dobrých momentov, ale na tohto súpera to napriek bojovnosti jednoducho nestačilo. Kazach vyhral 5:0 na body.

Mário Mackanič 91kg – 8 boxerov

Pre Mária to bola prvá veľká medzinárodná skúsenosť a hneď mal ťažký krst ohňom, keď mu los prisúdil ostrieľaného Holanďana Roya Korvinga, jedného z top boxerov Európy v 91kg. Mário preukázal bojovnosť, odolnosť a aj niekoľko veľmi dobrých akcií, ale na kvalitu vysokého súpera boxujúceho v opačnom garde to nestačilo, prehral 0:5 na body. Výkonom ma však rozhodne nesklamal, veď Korving v ďalšom zápase vyradil olympionika Francúza Biamgola taktiež 5:0 na body.

Erik Tlkanec 91kg – 8 boxerov

Druhý náš zástupca v kategórii 91kg to dotiahol až do finále a som tomu veľmi rád, pretože Erik tento úspech veľmi potreboval. Po nie príliš vydarených reprezentačných akciách v posledných dvoch rokoch sa opäť preukázal so svojou tvrdosťou, v prejave sa ukázala už aj skúsenosť a výsledkom boli dve cenné víťazstvá. To prvé nad Nemcom Kuhnem sa zrodilo pomerne ľahko, ale to len vďaka tomu, že súper bol takmer po každom Erikovom presnom údere otrasený a tak pôsobil odovzdaným dojmom, pričom v 1.kole bol aj počítaný. V semifinále čakal Erika kvalitný Škót Scott Forrest. Prvé kolo bolo zo strany Erika výborné, ľahko si prečítal súperove údery, na ktoré dokázal povoliť a naopak – súper niekoľko krát čisto inkasoval po Erikových akciách. 2.kolo však Škót zvýšil aktivitu, začal boxovať viac na blízku vzdialenosť a opticky zápas vyrovnal. Tretie rozhodujúce kolo však opäť prinieslo oveľa presnejšie údery na Erikovej strane. Erik dobre dokázal pracovať so vzdialenosťou a takmer každý jeho úder prešiel cez kryt súpera, vďaka čomu zvíťazil 5:0 na body.

Vo finále Erika čakal už spomínaný Roy Korving z Holandska. Korving svojou technikou, odhadom vzdialenosti a hlavne výbornými údermi na spodok eliminoval Erikove silné stránky. Nášmu boxerovi sa síce podarilo súpera po vydarenom protiúdere poslať aj do počítania, ale Korving sa z toho dostal a vďaka technickej dominancii napokon zaslúžene zvíťazil 5:0 na body.

 Mgr. Pavol Hlavačka, PhD.

  reprezentačný tréner

Majstrovstvá Európy do 22 rokov sú nepravidelným vrcholným podujatím, nakoľko sa naposledy uskutočnili v roku 2012. Myslím si, že by bolo vhodné, aby sa stali tradičnou súčasťou športového kalendára EUBC, pretože uľahčujú prechod z kategórie mládeže do kategórie seniorov a zároveň dosahujú veľmi vysokú športovú kvalitu, čo potvrdil aj tento šampionát.

Marcový termín zapadol úplne ideálne do našej koncepcie prípravy na toto podujatie, nakoľko mali naši reprezentanti po prechodnom období (druhá polovica decembra) ideálny 3-mesačný časový priestor na systematickú prípravu, do ktorého vhodne zapadol aj medzinárodný turnaj Bocskai Memorial začiatkom februára. Z pôvodnej nominácie vypadol Filip Meszároš, ktorý mohol štartovať v hmotnosti do 52kg, no nakoniec bol tento hmotnostný limit pre neho nereálny a tak isto sme nemohli počítať ešte s Michalom Takácsom, ktorý nebol po dlhých zdravotných problémoch po autonehode ešte dostatočne pripravený na podujatie takejto kvality.

Obaja naši reprezentanti boli kvalitne pripravení a s ich výkonmi môžem vysloviť maximálnu spokojnosť. Bronzová medaila Viliama Tanka v takejto konkurencii je pre nás veľkým úspechom.

ZÁPASY:

56kg (20 boxerov) VILIAM TANKÓ :

Vili postúpil cez prvé vyraďovacie kolo vďaka voľnému losu. V osemfinále ho čakal Bulhar Dushko Mihailov. Súpera sme poznali, nakoľko s ním v minulosti v doraste boxoval Michal Takács. Vili zvládol zápas veľmi dobre, od prvej do poslednej minúty zápasu bol aktívnejším boxerom a práve to rozhodlo. Obaja boli technicky a rýchlostne vyrovnaní, no náš boxer bol presnejší a hlavne preukázal omnoho väčšiu chuť po víťazstve, keď v poslednom rozhodujúcom kole (stav bol po 2 kolách vyrovnaný) súper už nezvládal vysoké tempo, začal držať a náš boxer ho jednoznačne preboxoval, vďaka čomu zvíťazil 5:0 na body.

Vo štvrťfinálovom boji o medailu čakal Viliho známy Maďar Nandor Csóka (bronzový medailista z ME), s ktorým mal náš boxer skúsenosti nie len zo sparingov, ale aj z víťazného zápasu na ME mládeže 2013. Zvolená taktika nám v 1.kole perfektne vyšla a dá sa povedať, že súper sa Viliho v 1.kole ani nedotkol. Jednoznačný priebeh v náš prospech sa zlomil približne v 2.minúte druhého kola, kedy vyšiel súperovi presný a tvrdý úder, po ktorom sa Vili ocitol na podlahe ringu a bol silno otrasený. Samozrejme vzápätí vrhol súper všetky sily do útoku s cieľom Viliho „dokončiť“, čo sa mu však nepodarilo. Náš boxer zvládol túto situáciu výborne a v závere kola bol už on presnejším boxerom. Napriek tomu nám bolo jasné, že toto kolo musí byť pripísané súperovi. Posledné kolo tak bolo opäť rozhodujúce a Vili ho zvládol rovnako dobre ako v prvom zápase. Csóka bol už vysilený, Vili útočil, triafal a dobre sa kryl, vďaka čomu toto kolo s prehľadom vyhral po skóre 4:1 na body postúpil do semifinále, čím si zabezpečil bronzovú medailu.

V semifinále ho čakal domáci boxer Robert Jitaru. Jitaru je niekoľko násobný medailista z ME dorastu a bol nie len domáci Rumun, ale dokonca domáci boxer z Braily a hlavný dôvod, prečo Rumuni organizovali tieto ME práve v Braile. Vedeli sme, že máme proti sebe favorita, ktorého budú tlačiť nie len diváci… Prvé kolo išlo zaslúžene na stranu Rumunu, no v druhom bol náš boxer už presnejší ako súper. Napriek tomu 4 rozhodcovia aj toto kolo pripísali Rumunovi a iba jeden nášmu boxerovi. Posledné kolo opäť skvele pripravený Vili dominoval kondične aj presnosťou, no zápas vyhral iba u jedného rozhodcu, ktorý si nechal stav po 2.kole otvorený. Ostatní už mali prvé dve kolá pripísané na strane Rumuna a tak Viliho vyhraté 3.kolo na konečnom výsledku už nič nezmenilo. Náš boxer tak prehral 1:4 na body. Jitaru nakoniec získal zlatú medailu.

75kg (22 boxerov) ANDREJ CSEMEZ :

Andrej v prvom zápase boxoval proti Maďarovi Viktorovi Arpádovi, ktorého na body zdolal na tohtoročnom turnaji Bocskai v Debrecíne. Tentoraz to bol ešte suverénnejší zápas v náš prospech, Andrej si robil so súperom čo chcel a po dvoch počítaniach v 3.kole priletel do ringu uterák z maďarského roku, čím náš boxer zvíťazil vzdaním súpera.

V druhom zápase ho čakal najhviezdnejší boxer týchto ME – 22 ročný Ukrajinec Oleksander Khyzniak. Súpera sme samozrejme dobre poznali, nakoľko ide o medailistu z EH, niekdajšieho majstra sveta mládeže a jedného z top boxerov sveta. Pred rokom s ním boxoval Matúš Strnisko v hmotnosti do 81kg o postup do semifinále na olympijskej kvalifikácii, tentoraz Khyzniak štartoval o kategóriu nižšie do 75kg. Andrejovi vôbec nevyšiel úvod zápasu, kde „zaspal“ niekoľko predných hákov súpera a dostal sa aj do počítania. Po ňom sa dokázal zmobilizovať, ustál tlak súpera a v závere kola ukázal niekoľko dobrých momentov. Druhé kolo bolo z Andrejovej strany najlepšie, boxoval výborne, technicky a presnosťou držal so súperom krok. Tretie kolo však prinieslo v úvode opäť jeden veľmi tvrdý a presný úder Khyzniaka, po ktorom bol Andrej opäť počítaný a otrasený. Z tohto dôvodu som ho radšej vzdal, nakoľko do konca zápasu ostával ešte dlhý čas a mohlo by prísť k horšiemu.

Pre nášho boxera bol tento zápas veľkou skúsenosťou, tvrdšieho boxera vo svojej kategórii asi len tak nestretne. Rozdiel 4 rokov a silové dispozície bolo cítiť, zvlášť keď Andrej prešiel do 75kg ešte len nedávno zo 69kg a Khyzniak z 81kg. Ukrajinec suverénne vyhral všetky zápasy a získal zlato.

ZÁVER:

Naša malá výprava spravila na týchto ME veľký výsledok. Počas celého šampionátu sme mali pohodu, nemali sme žiadne problémy spojené s organizáciou (niektoré výpravy sa sťažovali na ubytovanie), chlapci trénovali s chuťou a boxovali dobre. Spolu s Tomášom Kovácsom, ktorý je zároveň osobným trénerom chlapcov, môžeme chlapcom za celú zodpovednú prípravu a predvedené výkony na šampionáte poďakovať.

Mgr. Pavol Hlavačka, PhD.

    reprezentačný tréner

Majstrovstvá sveta v ruskom Petrohrade priniesli opäť trend rozširujúcej sa svetovej špičky a poznatku, že to už dávno nie je len súboj Ruska a Kuby o zlato. Domáci Rusi z 10 hmotnostných kategórii vybojovali len 3 medaile a nezískali ani jedno zlato! V počte získaných kovov ich predbehli so 4 kúskami Kubánci, Kazachstan, Uzbekistan a v posledných rokoch zlepšujúci sa boxeri USA. Celkovo na medailu siahlo 19 krajín (z toho 10 európskych) zo 63 zúčastnených. Je jasné, že naše malé Slovensko s podmienkami a členskou základňou akú máme medzi favoritov na kov patriť nemôže, no napriek tomu sme mali na týchto MS troch veľmi kvalitných boxerov, ktorí sa počas roka zaradili do európskej špičky (všetci do 5.miesta na ME a s medailami z turnajov AIBA a EUBC) a pri trochu šťastnejšom lose sme mohli aj my na medailu pomýšľať. Osud losu sa však s nami vôbec „nemaznal“ a nadelil nám všetko súperov z top boxerských krajín sveta. Napriek tomu sa naši pästiari s týmto vylosovaním popasovali so cťou a vybojované 5.miesto rozhodne nemôžeme považovať v danej situácii za neúspech, zvlášť keď sa zrodilo po víťazstve nad boxerom z Kazachstanu, teda krajiny, ktorá už niekoľko rokov útočí na post najsilnejšej boxerskej krajiny sveta.
Po organizačnej stránke bol šampionát na veľmi vysokej úrovni, krásna 7-tisícová Sibur Aréna očarila každého.

ZÁPASY:

56kg (42 boxerov) FILIP MESZÁROŠ
Filip hneď v úvodnom kole narazil na Majstra Európy a bronzového z MS Angličana Charlesa Frankhama. O hlavu vyšší Angličan bol technicky veľmi vyspelý a z dištancového boxu ho Filip nemal ako ohroziť. Náš boxer sa preto snažil skrátiť vzdialenosť, no výborný pohyb súpera mu to príliš neumožňoval. Bojovný výkon nášho boxera nestačil a zo zaslúženej výhry 5:0 na body sa tešil Angličan.

69kg (43 boxerov) ANDREJ CSEMEZ
Andrej mal v 1.kole voľný los a čakal na víťaza zápasu Írsko – Thajsko. Írsky reprezentant Brett McGinty svojho thajského súpera totálne zničil a zvíťazil v 3.kole TKO. Vedeli sme, že nás čaká mimoriadne tvrdý súper. Andrej nad ním dominoval po technickej stránke, no boli aj momenty, kedy bola efektívnejšia ofenzíva súpera. Vyrovnaný zápas videli aj rozhodcovia rôzne a napokon sme sa z tesnej výhry 3:2 na body tešili my.
V osemfinále čakal Andreja ďalší mimoriadne kvalitný súper – Kubánec Mesa Ramos. Aj v tomto zápase boxoval Andrej z obrany. Úderovo sa dokázal Kubáncovi vyrovnať, no chýbal mu častejší prechod do útoku a tak dojem „tvorcu zápasu“ bol na strane Kubánca, ktorý napokon zvíťazil 4:1 na body.

91kg (22 boxerov) DÁVID MICHÁLEK
Dávid prešiel cez úvodné kolo voľným losom a v boji o štvrťfinále ho čakal Kazach Mukhamejan Taibagar. Na prípravu na tento zápas sme mali dostatok času, nakoľko Dávid boxoval až 6 dní po losovaní a súpera sme mali na videu. Technický a o hlavu vyšší Kazach boxoval podľa očakávania z dištancu a 1.kolo ešte ako tak dokázal Dávida udržať od tela, no už aj v 1.kole prišli momenty, kedy sa Dávid dostal na strednú vzdialenosť, kde dominoval. V 2.kole Dávid vystupňoval tempo, pomocou dvojitého krytu sa mu darilo skracovať vzdialenosť a súper začal pod tlakom fyzicky slabnúť. Náš boxer ho začal zasypávať tvrdými údermi a po dvoch počítaniach ringový rozhodca ukončil zápas TKO v 2.kole v náš prospech.
V boji o medailu čakal Dávida domáci Rus (majster Európy) Vladimír Uzunian. Aj proti tomuto súperovi Dávid odviedol v ringu maximum a celý zápas ho naháňal po ringu, no nepodarilo sa mu ho zlomiť a tak sa zo zaslúženého bodového víťazstva 5:0 sa tešil domáci reprezentant. Dávid tak oficiálne obsadil 5.miesto.

ZÁVER:
Sú to tretie majstrovstvá sveta mládeže po sebe, na ktorých sme dosiahli na 5.miesto. V roku 2012 to dokázal Michal Zátorský, v roku 2014 Michal Takács (+ kvalifikovanie sa na OH mládeže) a teraz Dávid Michálek. Našim snom bola medaila a chlapci preto počas celého roka robili maximum, čo sa v našich podmienkach robiť dalo. Bez kovu nakoniec ostali aj naši „silnejší“ susedia Maďarsko, Poľsko, Česko, či napríklad aj Taliansko, alebo Azerbajdžan, teda krajiny, ktoré majú neporovnateľnú členskú základňu a financie. To len pre ilustráciu, že medaila v takejto konkurencii je naozaj niečo extra. 5.miesto je však umiestnenie, ktoré si cení aj ministerstvo školstva a jeho držiteľ by mal byť na najbližšie dva roky zaradený medzi vybraných športovcov. O víťazstvách Andreja a Dávida sa písalo aj na stránke AIBA a to vždy poteší. Odchádza nám ďalšia silná skupina boxerov do kategórie dospelých a opäť je tu neľahká úloha, ako týchto chlapcov zabezpečiť po skončení strednej školy, aby sa aj naďalej mohli venovať naplno boxu. Zatiaľ to vyzerá tak, že tento rébus opäť budú musieť riešiť kluby vo svojej réžii.
Na záver by som chcel poďakovať celému tímu v rátane vedúceho výpravy Tomáša Kovácsa, ktorý samozrejme pomáhal aj v tréningovom procese. Vytvorili sme dobrý tím a hrdo reprezentovali naše malé Slovensko v boji proti top boxerským krajinám sveta.
27. 11. 2016 Mgr. Pavol Hlavačka, PhD.