Dátum a miesto konania: 2. – 7. 5. 2017, Varšava, POL
Účasť: 23 štátov
Výprava SR:
tréner – Pavol Hlavačka
Rozhodca – Radoslav Šimon
56kg – Viliam Tankó, 81kg Ján Džanaj,
91kg Erik Tlkanec, 91kg Mário Mackanič
Umiestnenie: 2.miesto Erik Tlkanec, 3.miesto Viliam Tankó
Po niekoľkých rokoch sa naša reprezentácia opäť zúčastnila tohto tradičného a prestížneho medzinárodného turnaja, ktorý nám tento krát z hľadiska termínu plne vyhovoval. Turnaj bol na veľmi vysokej úrovni či už z organizačného, alebo športového hľadiska.
Pôvodne som uvažoval nad širšou zostavou, no na poslednú chvíľu pre chorobu vypadol Michal Takács, ktorému sme tak radšej určili účasť na klubovom medzinárodnom turnaji v Plzni, ktorý začínal o niekoľko dní neskôr a kde napokon získal zlato. Rovnako aj Matúš Strnisko, ktorý už po zranení potreboval zápasovú konfrontáciu a turnaj v Plzni bol pre neho z tohto hľadiska vhodnejší. Do Poľska som preto uprednostnil Jána Džanaja, ktorý má menej medzinárodných skúseností a každý takýto turnaj je pre neho prínosom. Ďalším boxerom, ktorý pre zranenie napokon nevycestoval bol Andrej Csemez.
Zisk dvoch medailí zo 4 boxerov je v silnej konkurencii krajín ako Francúzsko, Kazachstan, Anglicko, či Holandsko určite úspechom, zvlášť keď Tanka, Mackaniča a vo finále pochopiteľne aj Tlkanca vyradil neskorší víťaz.
ZÁPASY:
Viliam Tankó 56kg – 5 boxerov
Vili mal vo svojej váhe len 4 konkurentov, ale aj napriek tomu mu žreb určil boj o medailu a to bolo dobre, pretože si ju skutočne aj vybojoval. Škót Turner bol veľmi kvalitným súperom a prvé kolo bolo pomerne vyrovnané. Druhé kolo začal lepšie Turner, no zhruba po minúte prišiel veľmi dobrý úder Viliho na spodok súpera, čím ho dostal do problémov a takmer aj do počítania. Vďaka tomu zobral súperovi „paru“ a celý zvyšok druhého kola Vili dominoval. Tretie kolo ukázal náš boxer väčšiu chuť po víťazstve, boxoval čistejšie (súper bol často napomínaný za držanie a hlavu) a zaslúžene napokon zvíťazil, hoci len tesne 3:2 na body.
V semifinále ho čakal šikovný Francúz Jordan Rodriguez. Vili bol v celom zápase na tom dobre kondične, no tento zápas bol hlavne o rýchlosti a tá bola mierne na strane technicky vyspelého Francúza, ktorý tak zaslúžene zvíťazil 5:0 na body. Myslím si, že to ale rozhodne nie je v budúcnosti pre Viliho neporaziteľný súper, i keď jeho kvalita bola naozaj vysoká. Vili cestoval na turnaj viac z hrubej prípravy zameranej na ME a po rýchlostnej stránke nebol rozhodne ešte „vyladený“ na svoje maximum. Zápas mu dal v mnohých smeroch ďalšiu veľkú skúsenosť, ukázal na čo sa musí ešte v záverečnej príprave na ME zamerať a je veľmi dobré, že mohol s takýmito kvalitnými súpermi boxovať, pretože to boli boxeri z krajín, s ktorými sa ešte doposiaľ nestretol.
Ján Džanaj 81kg – 9 boxerov
Jano boxoval vo štvrťfinále proti šikovnému Kazachovi Bekovi Nurmagambetovi. Kazach bol v minulom roku bronzový na MS mládeže vo váhe 75kg, no rozhodne to bol kvalitnejší boxer, ako Kazach, ktorý Jana vyradil na MT Bocskai. Nurmagambertov boxoval v opačnom garde, bol rýchly, presný, kondične dobre pripravený a hlavne mal výborné údery na spodok, ktoré zabránili nášmu boxerovi rozvinúť „jeho hru“. Snahu nášmu boxerovi uprieť nemožno, mal aj niekoľko dobrých momentov, ale na tohto súpera to napriek bojovnosti jednoducho nestačilo. Kazach vyhral 5:0 na body.
Mário Mackanič 91kg – 8 boxerov
Pre Mária to bola prvá veľká medzinárodná skúsenosť a hneď mal ťažký krst ohňom, keď mu los prisúdil ostrieľaného Holanďana Roya Korvinga, jedného z top boxerov Európy v 91kg. Mário preukázal bojovnosť, odolnosť a aj niekoľko veľmi dobrých akcií, ale na kvalitu vysokého súpera boxujúceho v opačnom garde to nestačilo, prehral 0:5 na body. Výkonom ma však rozhodne nesklamal, veď Korving v ďalšom zápase vyradil olympionika Francúza Biamgola taktiež 5:0 na body.
Erik Tlkanec 91kg – 8 boxerov
Druhý náš zástupca v kategórii 91kg to dotiahol až do finále a som tomu veľmi rád, pretože Erik tento úspech veľmi potreboval. Po nie príliš vydarených reprezentačných akciách v posledných dvoch rokoch sa opäť preukázal so svojou tvrdosťou, v prejave sa ukázala už aj skúsenosť a výsledkom boli dve cenné víťazstvá. To prvé nad Nemcom Kuhnem sa zrodilo pomerne ľahko, ale to len vďaka tomu, že súper bol takmer po každom Erikovom presnom údere otrasený a tak pôsobil odovzdaným dojmom, pričom v 1.kole bol aj počítaný. V semifinále čakal Erika kvalitný Škót Scott Forrest. Prvé kolo bolo zo strany Erika výborné, ľahko si prečítal súperove údery, na ktoré dokázal povoliť a naopak – súper niekoľko krát čisto inkasoval po Erikových akciách. 2.kolo však Škót zvýšil aktivitu, začal boxovať viac na blízku vzdialenosť a opticky zápas vyrovnal. Tretie rozhodujúce kolo však opäť prinieslo oveľa presnejšie údery na Erikovej strane. Erik dobre dokázal pracovať so vzdialenosťou a takmer každý jeho úder prešiel cez kryt súpera, vďaka čomu zvíťazil 5:0 na body.
Vo finále Erika čakal už spomínaný Roy Korving z Holandska. Korving svojou technikou, odhadom vzdialenosti a hlavne výbornými údermi na spodok eliminoval Erikove silné stránky. Nášmu boxerovi sa síce podarilo súpera po vydarenom protiúdere poslať aj do počítania, ale Korving sa z toho dostal a vďaka technickej dominancii napokon zaslúžene zvíťazil 5:0 na body.
Mgr. Pavol Hlavačka, PhD.
reprezentačný tréner