Športová hala Olympia v Nitre sa v dňoch 15. – 16. septembra 2018 stala dejiskom medzinárodného turnaja Grand Prix Slovakia, ktorý organizoval domáci BC Stavbár Nitra v spolupráci so Slovenskou boxerskou federáciou pri príležitosti životného jubilea olympijského víťaza Janka Zacharu. Nad celým podujatím mal záštitu Slovenský olympijský výbor na čele s jeho prezidentom Antonom Siekelom.
Mesto Nitra, ktoré si nesie v tomto roku titul „Európske mesto športu,“ podujatie podporilo ako partner a jeho primátor Doc. Ing. Jozef Dvonč, CSc. mal česť privítať borcov z Českej republiky, Nemecka, Srbska, Poľska, Slovinska, Chorvátska a samozrejme aj reprezentantov SR (60 kg – Viliam Tanko (KO Galanta), 64 kg – Michal Takács (ŠKP Bratislava) a Peter Polník (BC Ružinov 821), 69 kg (A) – Tomáš Zold (ŠKP Bratislava), 69 kg (B) – Martin Hýll a Tomáš Čulák (obaja ŠKP Bratislava), 75 kg – Aleksandre Gogoladze (Box Team Legends), 81 kg – Andrej Csemez (KO Galanta), 91 kg – Dávid Michálek (ABC Malacky).
Organizátorov niekoľko dní pred turnajom zaskočila nepríjemná skutočnosť, nakoľko ukrajinský borci ospravedlnili svoju účasť, čo nakoniec bola obrovská škoda nielen pre našich reprezentantov, ale aj samotných divákov, ktorých sa na nedeľňajšom finále zišlo takmer tristo.
pán Ján Zachara, prezident Tomáš Kovács a Anton Siekel
Ján Zachara za privítanie a ocenenia všetkým zúčastnený poďakoval
Tomáš Kovács (SBF), Anton Siekel (SOV), Ján Zachara, Jozef Dvonč (Nitra), Juraj Minčík (ŠCP) a Hlásateľ Ladislav Lukáč
JUDr. Jozef Šimon s JUDr. Štefanom Harabínom
JUDr. Štefan Harabín obdaroval pána Zacharu
Patrik „Rytmus“ Vrbovský sledoval dianie v ringu s prezidentom SBF, Tomášom Kovácsom
Okrem boxerských výprav sa na tomto podujatí zišla aj slušná škála osobností z rôznych odvetví. Pozvanie prijal bývalý predseda Disciplinárnej komisie SBF, JUDr. Jozef Šimon, ktorého sprevádzal sudca najvyššieho súdu SR, JUDr. Štefan Harabín. Anton Siekel, prezident Slovenského olympijského výboru sledoval s nadšením zápasy spolu s legendárnym Jankom Zacharom. Z druhej strany vzácnemu oslávencovi robil garde prezident Športového centra Polície, Juraj Minčík a primátor Nitry Jozef Dvonč, ktorý nášmu olympijskému víťazovi z Helsínk spolu s prezidentom SBF, Tomášom Kovácsom popriali v ringu všetko najlepšie a odovzdali darčeky. Pán Zachara si následne vypočul obrovský aplauz, pri ktorom všetkým zúčastneným nabiehali zimomriavky po celom tele.
rozhodcovia podujatia
Organizátorov na čele s riaditeľom turnaja Dušanom Vaňom nezastihli žiadne technické ani iné organizačné problémy a tak hlásateľ Ladislav Lukáč, ktorého všetci poznáme ako rozhodcu SBF, privítal všetkých prítomných a poprial im kvalitný športový zážitok. Divákom následne predstavil rozhodcov striedajúcich sa na bodoch a v ringu: Peter Jachman, Branislav Štibrány, Peter Bacskor, Jaroslav Jakubík, Norbert Horňák a srbský rozhodca Alex Vucicovič. Supervisor Milan Strnad, ktorý dohliadal nielen na váženie, ale aj na pravidlá boxu si výborne rozumel s obsluhou PC a bodovacieho systému Jaroslavou Brandejsovou. Ostatnú činnosť ŠTaMK SBF zabezpečoval predseda Ján Brandejs. O lekársky dohľad sa postaral MUDr. Pavol Varga s certifikátom AIBA, no a časomieru s gongom obsluhoval tradične Tomáš Lenčéš. V nedeľňajšom programe ho musel, ale zastúpiť Tomáš Vago.
Podujatie si nenechali ujsť ani funkcionári, tréneri, či súčasní alebo bývalí športovci. Nechýbal Pavol Kovács, Dušan Bučko, Tibor Bugár, Roman Polgár, Jozef Blažo, Pavol Švec, Pavel Just, Pavol Kovalinka, Ladislav Takács, či zranený reprezentant Dušan „Mufo“ Bobek a iní…
rozhodca SBF Branislav Štibrány, Ján Brandejs a Jozef Blažo
Svojich reprezentačných kolegov prišli podporiť aj mladí nádejní boxeri, ktorí svoje umenie ukázali v rámci Turnaja Olympijských nádejí. Turnaj Olympijských nádejí bol akýmsi „predskokanom“ samotného GP a keďže reprezentácia mladších dorastencov hájila farby Slovenskej republiky na turnaji Olympijských nádejí v Ústí nad Labem, zúčastnila sa ho iba repre žiakov v štyroch hmotnostných kategóriách: 42 kg – Samko Zupko (TJ BK Ždaňa), 44,5 kg – Šimon Turčina (ŠKP Bratislava), 48 kg – Samuel Horváth (ŠKP Bratislava) a 59 kg – Roman Horváth (ŠKP Bratislava).
Účastník Majstrovstiev Európy a 2 násobný majster SR – Samuel Zupko, vstúpil do ringu proti Ksawierovi Blecharzovi z Poľska a po prvom viac-menej vyrovnanom úvodnom kole, ktoré si náš boxer naklonil na svoju stranu až v samotnom závere niekoľkými čistými zásahmi, nechal trému v rohu a boxoval uvoľnenejšie. Samko začal poslúchať sekundantov Pavla Hlavačku a Radoslava Kotlára, čo prinieslo očakávané ovocie. Začal biť aj z ústupu a po prednom direkte zapojil aj ten zadný, po ktorom v závere posledného prišlo počítanie unaveného Poliaka. Samko zápas vyhral v bodovom pomere 5:0.
Samuel Zupko víťazí nad poľským boxerom
České trénerské duo Kotiba – Duda vo váhe 48 kg postavili Robina Tokára, ktorý na nedávnom európskom šampionáte získal bronzovú medailu. V úvodnom kole proti Samuelovi Horváthovi pôsobil vyzretejšie a skúsenejšie. Samko Horváth ale používal na pohyblivejšieho súpera v prvom kole prevažne rovné protiúdery. V druhom kole náš reprezentant začal dávať ešte viac úderov a hoci mladučký Čech so svojimi tvrdými hákmi niekoľko krát zasiahol, kolo bolo vyrovnané. Tretie kolo patrilo jednoznačne Samkovi, ktorý unaveného súpera preboxoval po všetkých stránkach.
Slovenský reprezentant Samuel Horváth porazil boxera českej republiky
Československé meranie síl pokračovalo aj v treťom zápase, kde proti Martinovi Balogovi postavili Tibor a Pavol Hlavačkovci, Romana Horvátha. Prvé kolo bolo vyrovnané, no bodovo patrilo českému boxerovi boxujúcemu v opačnom garde. V ďalšom dejstve čerstvý Majster SR zvýšil výkon aj tempo a keď k tomu pridal aj pravý úder, nedokázal súper ani v treťom kole pre únavu zápas zvrátiť. Hmotnosť do 59 kg vyhral zaslúžene slovenský reprezentant 4:0.
víťazom hmotnosti do 59 kg sa stal Roman Horváth
Štvoricu našich reprezentantov uzatvoril talentovaný Šimon Turčina, ktorý získal tento rok už druhý titul Majstra SR. Šimon začal veľmi suverénne a českému protivníkovi Adamovi Uhlíkovi nedal žiadnu šancu. Každý útok bol premyslený a iba málo išlo mimo cieľ. Po niekoľkých sekundách druhého kola dokonca použil po úhybe zdvihák prednej ruky s nasledujúcou zadnou, čo v tejto vekovej kategórii nebýva až tak zautomatizované. V závere zápasu skandovala celá Olympia a prišlo aj k počítaniu českého bojovníka. Šimon zápas zaslúžene vyhral 5:0.
víťazom sa stáva Šimon Turčina
Najľahším boxerom Slovenska v kategórii mužov bol na Grand Prix bronzový medailista Európskych hier a mnohonásobný Majster SR, Viliam Tanko, reprezentujúci Slovensko vo váhe do 60 kg. Počítač mu do semifinále vyžreboval poľského boxera Bartolomeja Przybylu, ktorý nečakaný a tvrdý útok Viliho ustál bez väčšej ujmy. Sekundanti sa márne snažili prekričať divákov a upokojiť Viliho, aby si strážil súpera z diaľky. V druhom kole sa objavila tržná rana na obočí Przybylu, nešlo však o nič vážne a lekár zápas neukončil. Disciplinovaný Poliak sa neprestával tlačiť a tvrdý zdvihák od nášho ľaváka ho niekoľko krát z predklonu doslova vyrovnal. Neodradilo ho to a Vili, ktorý nosil ruky prinízko a strieľal predný direkt prirýchlo, po tvrdom údere hľadal vystrelený chránič. V poslednom kole náš boxer boxuje pohyblivo a netlačí sa do „bitky.“ Blesková predná a dlhé povolenie mu niekoľkokrát ukážkovo vychádza. Tvrdý spodok zo zadnej ruky si však neodpustil, pretože vedel, že vždy prejde. O víťazovi nebolo možné pochybovať.
Vo finále na nášho pästiara čakal neznámy Nemec Leon Fehrle, ktorý takmer každý útok zakladá predným hákom a zadnou rovnou. Povolenie slovenského reprezentanta a následný nesmierne tvrdý zdvihák ľaváka Tanka po soláre akoby dobíjal bojovnosť neskúseného Nemca. Ten dokonca prinútil v druhom kole Viliho nosiť ruky v základnom postavení. Tretie patrilo taktiež nášmu boxerovi a ringový rozhodca Bacskor po tvrdom zadnom direkte zápas na povinných osem sekúnd prerušil. Zápas sa doboxoval do konca aj keď Vili spolu so záverečným úderom na gong inkasoval delovú pravú. Rozhodcovia bez akýchkoľvek pochýb označili za víťaza Grand Prix v hmotnosti do 60 kg Viliama Tanka.
hmotnosť do 60 kg ovládol Viliam Tanko
Vo výbornej forme sa predviedol odchovanec galantského boxu Michal Takács, ktorý repre dres obliekol v 64-ke proti Poliakovi Szymonovi Lapa. Miško v červenom rohu bol presný, rýchly a veľmi, veľmi pohyblivý. Okamžité povolenie pred úderom má vžité dokonale a postavu ideálnu k boju na dlhú vzdialenosť, no aj napriek tomu sa neštítil s tvrdým Poliakom púšťať sa do otvorených výmen úderov. Takmer vždy odchádzal náš reprezentant, na ktorom nie je dnes poznať žiadny náznak vážnych zranení z autonehody spred dvoch rokov, od súpera s úderom.
Ukážkovo roztancovanému Michalovi sa protivník Eduardo Bajak z nemecka prispôsobil a diváci mali možnosť vidieť veľmi pohyblivý a rýchly box. Nemec, ale tempu 14 násobného šampióna SR, nestíhal. Michal má skvelé oči a z diaľky súpera kŕmil prednou rukou, ktorú často Bajak ani nezaregistroval. Zadný krížny úder prirýchlemu Takácsovi zabezpečil v treťom kole veľký náskok a tak zaslúžene vyhráva finále 5:0 a k dvom piatym miestam z ME, piatemu miestu na MS a piatemu miestu z Olympijských hier mládeže si pripisuje aj ocenenie pre najlepšieho domáceho boxera na GP Slovakia 2018!
Michal Takács, najlepší domáci boxer Grand Prix Slovakia 2018
V tej istej hmotnostnej kategórii sa po prvý raz v živote odel do reprezentačného dresu aj sympatický Peter Polník, ktorému žreb určil Nemca Bajaka. Boxer BC Ružinov má vo svojich záznamoch iba 16 stretnutí, no o to väčšiu chuť má boxovať. Príležitosť, ktorá sa mu naskytla v reprezentácii od reprezentačného trénera Pavla Hlavačku bola využitá a myslím, že urobil veľmi dobre. S razantným a rýchlym nemcom v prvej časti zápasu držal celkom slušne tempo, no časté klinče ho unavili. Naviac ho spomaľovala tréma. Vyšší Bajak, ale nedokázal vždy držať potrebnú vzdialenosť a Peťove pravé háky dopadali na bodovacie miesto. Hoci bol Peter sklamaný z prehry 3:2, je treba ho pochváliť za odhodlanie a bojovný výkon.
V boji o bronzovú medailu sa v nedeľu stretol so Szymonom Lapa, Poliakom, ktorý prehral semifinále s Miškom Takácsom. Diváci mali možnosť vidieť iného Polníka ako v sobotu. Aj napriek ťažkému zápasu a únave, vyzeral veľmi uvoľnený. Sekundanti Givi Mikeladze a Rado Kotlár nastavili taktiku veľmi dobre. V druhom kole zdvihol Peťo tempo a hoci poľský reprezentant pritvrdil, náš borec sa nezľakol. Na rozdiel od sobotňajšieho zápasu, tentoraz pozeral kam tvrdý hák pravej ruky dopadá a neskôr ho predchádzal predný direkt. V záverečnej tretine bolo tempo vysoké a nevyboxovaný Polník prejavil väčšiu vôľu zvíťazť a robil viac, za čo si odnáša z Nitry zaslúžené víťazstvo 5:0 a bronzovú medailu, ktorú mu odovzdal bývalý tréner československej reprezentácie Pavol Kovalinka.
Peter Polník obsadil na turnaji 3. miesto
Váha do 69 kg bola rozdelená na dve kategórie, nakoľko tam SR mala trojnásobné zastúpenie. Počítač vyžreboval do skupiny „A“ Tomáša Zolda, odchovanca lučeneckého boxu a v skupine „B“ sa ocitli Tomáš Čulák a Martin Hýll, ktorý iba pred mesiacom prestupoval do ŠKP Bratislava.
Desaťnásobný Majster SR Tomáš Zöld nastúpil do modrého rohu ringu za sprievodu rockovej hudby proti nemeckému boxerovi menom Willi Knorrp. Tomi podal proti nemálo skúsenému borcovi výborný výkon, no v druhom kole svoje nohy zastavil a boxoval viac silovo. Nemožno mu nič vyčítať, obranu mal zabezpečenú a úder vždy o čosi tvrdší ako protivník. Tomáš Zöld bol po všetkých stránkach lepším boxerom a semifinále vyhral bez akýchkoľvek pochybností 5:0.
V boji o zlato si to Tomáš rozdal s Aleksandrom Jasiwiczkym, ktorý v semifinále vybodoval českého reprezentanta. Poliak s opačným garde ale nepoužíval zadnú ruku, čo si náš skúsený borec okamžite všimol. Naviac Poliak do častých útokov nerobí potrebný krok. Pohyblivý Slovák využil moment prekvapenia a po zadnom zdviháku ringový Jachman spúšťa povinné počítanie. Do druhého kola Poliak nenastupuje a podľa pravidiel Tomáš Zöld víťazí verdiktom RSC.
hmotnosť do 69 kg vyhral Tomáš Zold
V skupine „B“ váhy do 69 kg si Tomáš Čulák príliš nezaboxoval. Lorenčič zo Slovinska si v jednom z útokov pravdepodobne natiahol niektorý z ramenných svalov a zápas je ukončený KO v prvom kole.
Z druhej strany pavúka si cestu hľadal Martin Hýll, ktorému v minulom roku dvakrát nechýbalo veľa k víťazstvu nad maďarským reprezentantom Kozákom. Martin je mladý a perspektívny športovec, na ktorom je vidieť ako veľmi sa chce posúvať. Proti Nemcovi Akbuga Baranvi nebol v optimálnej psychickej pohode a tak vyzeral aj jeho výkon. Ako vravieva jeden pán tréner „srdce predbehlo hlavu.“ Maťo v snahe o útok zostával „zapichnutý“ v útoku a zbytočne inkasoval protiúdery. Súpera vždy zasiahol, no nohy ho neposlúchali a boli ako z kameňa. Sekundanti vyžadovali od neho jednoduchý box so základnými údermi a únikom, no on sa s tvrdým Nemcom snažil prebíjať, čo mu vôbec nesedelo. Zápas bol vyrovnaný a výsledok znel 3:2 pre Hýlla. Martina poznám od začiatku jeho kariéry a mám ho rád, to ale nemení nič na fakte, že by si víťazstvo viac zaslúžil jeho súper.
Vo finále „B“ skupiny do 69 kg sa teda proti sebe postavili dvaja Slováci. Tomáš Čulák, ktorý sa v semifinále ani nezapotil vstúpil do červeného rohu proti Martinovi Hýllovi. Prvé kolo sa skončilo miernou prevahou Tomáša Čuláka, ktorý bol uvoľnenejší a viac poslúchal rady trénerov. Druhé a tretie kolá boli taktiež veľmi vyrovnané a borci sa striedali v presných zásahoch. O niečo viac ich však uštedril Hýll, ktorý za víťazstvom viac tvoril. Tomáš ale kožu zadarmo nedal a tiež natriafal. Zápas skončil bodovým pomerom 4:1 v prospech Martina Hýlla.
Martin Hýll vo finále zdolal Tomáša Čuláka
V hmotnostnej kategórii do 75 kg dostal príležitosť Aleksandre Gogoladze z Box Team Legends, ktorému do ringu vo finálovom stretnutí vstúpil Slovinec Aljaz Venko. Oboch boxerov počas celého duelu sprevádzala pokojnosť. Statický box so zameraním na voľnejšie kombinácie úderov a silovým záverečným úderom vyhovoval ako Alexovi tak i Slovincovi. Padalo veľmi veľa úderov, no cez Gogoladzeho pevnejší kryt prešlo predsa len menej úderov. Venko mal úder o niečo menej razantný ale zápas bol do poslednej chvíle otvorený. Spravodlivému verdiktu arbitrov sa napokon mohol radovať Alex Gogoladze, ktorého označili rozhodcovia za víťaza 4:1.
Zverenec Tomiho Kovácsa, Andrej „Bandi“ Csemez nám podrástol a predstavil sa až v kategórii do 81 kg, kde chýbal Matúš Strnisko. Cestu mu skrížil mladý Chorvát Nicoleto Grdovič a začalo sa veľmi zostra. Bandi prekvapivo s rukami na brade zasypal súpera, ktorého nahnal do bieleho rohu, tvrdými rýchlymi údermi. Chorvát na sekundu neustrážil kryt a presne mierený zdvihák pravačky Andreja dopadol na solar plexus. Zápas správne ukončil ringový rozhodca Peter Jachman.
Vo finále si náš reprezentant pomeral sily s Majstrom Srbska Sašom Milovačom. Zápas spĺňal všetky požiadavky vrcholného medzinárodného boxu. Ruky nosil Bandi v nedeľu prinízko, ale patrí to k jeho štýlu a evidentne sa mu boxuje dobre. Je rýchly, má dobré oči, premiestňuje sa bleskovo a hoci mu 81-tka príliš nesvedčí, úder má viac než postačujúci. To okúsil srbský šampión v druhom kole, keď po vzájomnej výmene, ringový spustil počítanie. Zápas sa napokon doboxoval v plných troch kolách, no práve v tom záverečnom tvrdý Grdovič nášmu pästiarovi vyrobil niekoľko ťažkých chvíľ. Bandi záverečný tlak ustál a dokonca niekoľko krát zabodoval. Jeho výkon ocenili rozhodcovia v pomere 4:1.
„osemjednotku“ ovládol Andrej Csemez
Poslednú váhu do 91 kg uzatváral mladý Záhorák z Malaciek, Dávid Michálek – bronzový medailista zo svetového pohára a štvornásobný Majster SR. Dávid dostal ako jediný Slovák voľný los do finále, kde mu bol súperom vyzretý boxer Tomáš Ivachov z Českej republiky. Ten sa do finále prebojoval cez silného Nemca Reishenhauera. Dávid boxoval veľmi disciplinovane a nezvyčajne technicky. V druhom kole sa na krátku chvíľku utrhol a pustil sa do otvoreného boja, no celkovo pôsobil pokojne a využíval pohyb nôh a trupu. Ťažil najmä z rýchlej prednej ruky, ktorú dopĺňal direktom pravej ruky. Súper sa snažil rozhodnúť zápas ťažkým pravým hákom, ktorý nedopadal vždy čisto. Každý jeho pokus meniť garde skončil rovnako, inkasovaným úderom a následným klinčom. Dávid si neľahkého súpera dokázal ustrážiť a zaslúžene vyhral 5:0. Tomáš Ivachov si od jury turnaja vyslúžil cenu najlepšieho zahraničného boxera.
víťazom Grand Prix do 91 kg sa stal Dávid Michálek
Ján Brandejs, predseda ŠTaMK SBF
foto: Jaroslava Brandejsová